Nie je nám dovolené vedieť všetko.

Hej, ty tam hore.... Prečo si taký nespravodlivý?! Prečo berieš deťom ich otcov a matky?! Ony ich predsa potrebujú viac než ty! Že ich trestáš? Za čo?! Veď každé ráno sa k tebe modlia, každý deň ti ďakujú za jedlo a každý večer za krásny deň prežitý s rodinou. Tak prečo im tú rodinu rozdeľuješ?! Že už bol ich najvyšší čas? Čo si to za Pána Boha, keď necháš trpieť rodinu, ktorá sa ti každý deň klaňala a prihovárala? Prečo berieš tým, ktorí toho majú tak veľmi málo?! Pane Bože, a potom, aby sme v teba všetci verili a prosili ťa? O čo, keď nám vezmeš to najcennejšie. Toto nie je fér! Vziať do neba osobu, ktorá je nenahraditeľná... Že mu je u teba dobre?! Môže mu byť dobre, ale rodina ho potrebuje. Oni ťa milujú a uznávajú. Prečo si im to teda urobil? Že pochopím keď budem aj ja v nebi? Vieš čo? Mal by si si tam hore brať len bezvládne telá a nie mladých aktívnych ľudí, čo majú celý život ešte len pred sebou. Človek je konečne šťastný, ale ty ho dokážeš zo sekundy na sekundu tak zraniť, že upadá až na dno a nie vždy sa dokáže postaviť. Čo týmto sleduješ milý Pane?! Nechápem, smútim a nenávidím.